Z histórie Kolačína

Historické počiatky

Siahajú do 13. storočia, ale archeologické nálezy sú dôkazom toho, že toto územie bolo osídlené oveľa skôr, v neskorej dobe kamennej (3 500– 1 900 rokov pred n. l.), o čom svedčí viacero nálezov keramiky i pohrebiska v lokalite Kolačína. Prvýkrát sa stretávame s pomenovaním Kolecsin. V ďalších písomných pamiatkach sa spomína „...duo ville Kolechyn..,“ z čoho usudzujeme, že už vtedy pravdepodobne existovali na tomto území dve obce. Neskôr sa však stretneme aj s označením Koleczan, Kolachan, Kolecsin či Kiskolachen. 

Kolechyn patril pod panstvo hradu Súča. V novembri 1449 bola Sucza s Kolechynom pričlenená k hradu Trenčín. Vlastníctvo prechádzalo z kráľa Vladislava II. na Jána Zápoľského, potom na rod Podmanických. Kolačín vlastnila niekoľko storočí rodina Kolečanských a život na tomto území ovplyvňoval od 16. storočia aj rod Illésházyovcov.

Vývoj obce po roku 1900

Pod kopčekom zvaným Hôrka, cez ktorý vedie cesta smerom do Trenčianskych Teplíc,

stoji kaplnka, ktorú dal v rokoch 1884 – 1885 postaviť Pavel Arpád Andaházyi, poslanec  rakúsko ­ uhorskej vlády v Budapešti. Nad oltárom dal obraz svojho patróna – sv. Pavla na koni. Zomrel v roku 1914 a je pochovaný na cintoríne v Kolačíne. Jeho dcéra Anna sa vydala za Dezidera Singera . Ten dal upraviť kaštieľ , no o kaplnku sa nik nestaral. Opravili ju svojpomocne obyvatelia a dali vysvätiť v nedeľu po sviatku Nanebovzatia Panny Márie 17. augusta 1924 . Odvtedy sa hody v Kolačíne oslavujú v nedeľu po 15. auguste.

Do roku 1900 sa v Kolačíne vyučovalo len v malej miestnosti domu majiteľa Andaházyiho, ktorý ako školský inšpektor poskytol aj učiteľa. Neskôr zariadil postavenie štátnej školy,

v ktorej sa od roku 1904 vyučovalo aj napriek zákazu po slovensky.  Obyvatelia Veľkého i Malého Kolačína boli (okrem rodu Singerovcov) len drobnými majiteľmi pôdy. V Malom Kolačine bol veľkostatok grofa Škribenskeho.

Stavebný ruch sa vzmáhal až od r. 1939 a zlepšili sa i životne podmienky občanov, pretože sa začala výstavba Škodových závodov v Dubnici nad Váhom. V roku 1948 bola pôda veľkostatkárov rozdelená medzi drobných roľníkov. Aby sa zamedzilo ďalšiemu rozdrobovaniu pôdy, začalo sa organizovať založenie JRD. Ustanovujúce valné zhromaždenie sa konalo 11. júna 1950 v tunajšej škole. Novozaložené JRD malo 32 členov, predsedom bol Jozef Hrebík.  Hoci JRD bolo od r. 1958 celoobecné, starali sa oň dva národne výbory (z Malého i Veľkého Kolačína). Preto sa 1.6. 1960 pristúpilo k úradnému zlúčeniu oboch obcí a bol ponechaný len názov Kolačín. Spojením mala obec 998 obyvateľov. Predsedom MNV sa v r. 1961 stal Ján Javorek. Popri hasičskom zbore začína fungovať TJ Družstevník a turistický oddiel, začal sa budovať   vodovod, kultúrny dom, obchod. Mesto Nová Dubnica sa zlúčilo s obcou Kolačín do jedného administratívneho celku dňa 27. 11. 1971.

Od tohto dátumu sa začala písať spoločná história Novej Dubnice a Kolačína.

Kolačín dnes

Je životaschopnou a neustále sa rozvíjajúcou obcou. V Kolačíne je 10 ulíc, 1 obchod, 3 pohostinské zariadenia, zrekonštruovaný kultúrny dom, na rekonštrukciu čakajúci dom smútku, požiarna zbrojnica a niekoľko výrobných, predajných a hospodárskych subjektov.  

Za posledné roky v obci pribudol  Kostol Nanebovzatia Panny Márie, vysvätený 21. mája 2011 Mons. Tomášom Galisom, žilinským biskupom a Ing. Mgr. Štefanom Wallnerom, administrátorom farnosti. Nielen v  jeho okolí sa rozrástla individuálna bytová výstavba, začala sa budovať kanalizácia  a dobudováva sa vodovod.  Zmodernizovali sa priestory futbalového ihriska a pribudli nové šatne. Zintenzívnila sa činnosť záujmových organizácií, združení a spolkov, vzniklo občianske združenie Ovečkovo, ktoré poskytuje zázemie pre matky s deťmi svojou pravidelnou činnosťou a organizovaním rozličných podujatí.

K 1.1. 2015 mal Kolačín 883 obyvateľov/ 334 v Malom a 549 vo Veľkom Kolačíne/.