Činy sú mocejšie než slová.
Tak sme sa konečne dočkali !
08.06.2011 21:13Túto vetu bolo z úst obyvateľov Kolačína počuť v sobotu 21. mája 2011 takmer na každom rohu.
Najviac však na rozhraní Malého a Veľkého Kolačína, tesne nad kultúrnym domom, kde sa už od 16.00 začali ľudia zhromažďovať, aby boli svedkami historickej udalosti – posviacky Rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie. Po desiatich rokoch od vydania stavebného povolenia vyrástol na kopci kostol, na ktorý môžeme byť všetci hrdí. Je vysoký, je pekný, je viditeľný už z diaľky a hlavne - je náš. Pri čakaní na príchod slávnostného sprievodu na čele s Mons. Tomášom Galisom, žilinským biskupom, a Ing. Mgr. Štefanom Wallnerom, administrátorom farnosti , nechýbali spomienky s nádychom nostalgie. Tí najstarší spomínali na časy, keď chodili do kostola až do Dubnice nad Váhom, mladší , ako pomáhali fyzicky i finančne pri dostavbe seleziánskeho centra a kostola v Novej Dubnici a mnohí nedokázali skryť slzy šťastia, keď sa pred vstupom do kostola preberal symbolický kľúč za prítomnosti Ing. Petra Marušinca, primátora mesta. O záujme farníkov byť pri posviacke svedčí aj fakt, že mnohí sa na prvý raz do kostola ani nedostali . Slávnosť to bola prekrásna. Prítomní z blízkeho i ďalekého okolia ocenili , že všetky úkony boli vysvetlené sprievodným komentárom a mohli sa tak dozvedieť aj voľačo nové. Po takmer dvojhodinovom obrade sa pozvaní hostia presunuli do kultúrneho domu, kde bolo prichystané občerstvenie. Tí, čo sa na jeho príprave podieľali, si zaslúžia náš obdiv a vďaku. Deň pred posviackou sa totiž v týchto priestoroch konala techno- párty. Usporiadateľ avizoval v písomnej žiadosti okolo 300 účastníkov a zaručil sa osobne, že do rána bude všetko upratané a vyčistené. Tým, čo prišli po párty do kultúrneho domu chystať sálu, sa chcelo spočiatku plakať. Neporiadok, špinavé steny, znečistená vonkajšia omietka a WC v dezolátnom stave. Napokon sme sa dozvedeli, že v okolí kultúrneho domu sa v noci pohybovalo 1400 mladých ľudí, mnohí z nich pod vplyvom omamných látok, takže nič iné sa ani čakať nedalo. Veru mi nebolo príjemné ešte pred posviackou počúvať kritiku smerom k vedeniu mesta i poslancom. Napriek všetkému a všetkým ukázali Kolačanci svoju silu a schopnosť zmobilizovať sa. A tak sa v KD od rána maľovalo, čistilo, upratovalo a chystalo, aby si popoludní za krásne prestreté stoly mohli zasadnúť pozvaní hostia.
Zhodou okolností sa stala chyba, to nemožno poprieť, ale dôležité je sa z takejto chyby poučiť a v budúcnosti sa jej vyvarovať, čo primátor mesta prisľúbil. Verím, že časom sa na túto nepríjemnosť zabudne a v dobrom budeme spomínať na to, že sme boli prítomní jednej úžasnej udalosti, ktorá sa tak skoro opakovať nebude. Kostolík je naozaj prekrásny. Na vývesnej tabuli pred ním sú fotografie, ktoré dokumentujú priebeh výstavby a sú dôkazom toho, že V Kolačíne si žijeme ako jedna veľká rodina, spolu prežívame dobré aj zlé, spolu sa radujeme i smútime . A ja sa veľmi teším , že som súčasťou tejto rodiny.
Soňa K.
—————