Tak sme sa konečne dočkali !

 Túto vetu bolo z úst obyvateľov  Kolačína  počuť v sobotu 21. mája 2011 takmer na každom rohu.

Najviac však na rozhraní Malého a Veľkého Kolačína, tesne nad kultúrnym domom, kde sa už od 16.00 začali ľudia zhromažďovať, aby boli svedkami historickej udalosti – posviacky Rímskokatolíckeho kostola Nanebovzatia Panny Márie.  Po  desiatich rokoch od vydania stavebného povolenia vyrástol  na kopci  kostol, na ktorý môžeme byť všetci  hrdí. Je vysoký, je pekný, je viditeľný už z diaľky a hlavne  - je náš. Pri čakaní na príchod slávnostného sprievodu na čele s Mons. Tomášom Galisom, žilinským biskupom, a Ing. Mgr. Štefanom Wallnerom, administrátorom farnosti , nechýbali spomienky s nádychom nostalgie. Tí najstarší spomínali na časy, keď chodili  do kostola až  do Dubnice nad Váhom, mladší , ako pomáhali fyzicky i finančne pri dostavbe seleziánskeho centra a kostola v Novej Dubnici  a mnohí nedokázali skryť slzy šťastia, keď sa pred vstupom do kostola  preberal symbolický kľúč za prítomnosti Ing. Petra Marušinca,  primátora mesta. O záujme farníkov  byť pri posviacke svedčí aj fakt, že mnohí sa na prvý raz do kostola ani nedostali . Slávnosť to bola prekrásna. Prítomní z blízkeho i ďalekého okolia  ocenili , že všetky úkony boli vysvetlené sprievodným komentárom a mohli sa tak dozvedieť aj voľačo nové.  Po  takmer dvojhodinovom obrade sa pozvaní hostia presunuli do kultúrneho domu, kde bolo prichystané  občerstvenie. Tí, čo sa na jeho príprave podieľali, si zaslúžia náš obdiv a vďaku. Deň pred posviackou sa totiž v týchto priestoroch konala techno- párty. Usporiadateľ avizoval v písomnej žiadosti okolo 300 účastníkov a zaručil sa osobne, že do rána bude všetko upratané a vyčistené. Tým, čo prišli po párty do kultúrneho domu chystať sálu,  sa chcelo spočiatku plakať. Neporiadok, špinavé steny, znečistená vonkajšia omietka a WC v dezolátnom stave. Napokon sme sa dozvedeli, že  v okolí kultúrneho domu sa v noci pohybovalo 1400 mladých ľudí, mnohí z nich pod vplyvom omamných látok, takže nič iné sa ani čakať nedalo. Veru mi nebolo príjemné ešte pred posviackou počúvať  kritiku smerom k vedeniu mesta i poslancom.  Napriek všetkému a všetkým ukázali Kolačanci svoju silu a schopnosť zmobilizovať sa. A tak sa v KD od rána maľovalo, čistilo, upratovalo a chystalo, aby si popoludní za krásne prestreté stoly mohli zasadnúť pozvaní hostia.

Zhodou okolností sa stala chyba,  to nemožno poprieť, ale dôležité je sa z takejto chyby poučiť a v budúcnosti sa jej vyvarovať, čo primátor mesta prisľúbil. Verím, že časom sa na túto nepríjemnosť zabudne a v dobrom  budeme spomínať  na to, že sme boli prítomní jednej úžasnej udalosti, ktorá sa tak skoro opakovať nebude. Kostolík je naozaj prekrásny. Na vývesnej tabuli pred ním  sú fotografie, ktoré dokumentujú priebeh výstavby a sú dôkazom toho, že  V  Kolačíne si žijeme ako jedna veľká rodina, spolu prežívame dobré aj zlé, spolu sa  radujeme i smútime . A ja sa veľmi teším , že som súčasťou  tejto rodiny.

Soňa K.